Ako mi požičali hračku
Z ničoho nič mi zavolali z Citroenu. Myslel som, že odo mňa znova potrebujú nejakú robotu – ale nie. Namiesto toho mi v rámci predvádzacej akcie chceli požičať auto.
Táto správa vo mne prebudila pocity malého chlapca, ktorý má dostať novú hračku. Hneď som začal rozmýšľať, aké auto by som si na ten jeden deň zobral. Schladili ma tým, že majú len pár modelov – ponúkli mi elegantnú rodinnú káru, ale tá sa mi zdala byť dosť nudná. Tak som si vybral netradičný Kaktus.
Len čo som opustil predajňu, naložil som Janku a Ruda, odviezli sme sa von z mesta, a Kaktusa si trocha obzreli. Rudo z hlavy chrlil technické informácie o aute. Našťastie dostal zo seba aj zmysluplnú otázku: vôjde do kufra statív ? Tesne ale vošiel.
Rudo vyčerpal zásobu technických údajov, tak sme ho vyložili, a išli som sa previezť len so ženou. Vonku začínala pekelná horúčava, v ten deň teplota dosiahla 37°C. Citroen mal teplomer, tak sme to vedeli celkom presne. Auto išlo ticho, keď som stlačil plyn - pridalo, a keď brzdu, tak brzdilo. SUPER! Zistil som, že autu sa nedajú vzadu otvoriť okná. Janka zistila, že dozadu sa zle nastupuje, lebo prah je vysoký. Ja som zistil, že spotreba je nízka. Spomenul som si, že Rudo tvrdil, že cena je vysoká. No čert aby sa v tom vyznal.
Cestou som Janku chytil za koleno. Ruku mi síce hneď odložila preč, ale Citroen má u mňa dobrý bod za to, že vodič dočiahne na koleno spolujazdkyne, čo v niektorých väčších autách už nejde. Takže ergonómia mi vyhovuje.
Pôvodne som mal v úmysle ísť s Jankou niekde do Trnavy, alebo do Nitry. Odparkovať auto, pozrieť čo je kde nové, dať si v centre mesta kávu, možno aj pivo a ísť domov. Aj by sme sa previezli, aj relaxovali. No ale prechádzajte sa po meste, keď vonku je 37 stupňov! Plány na prechádzku som zrušil, a nabrali sme kurz kancelária. Chvíľku sme pracovali, a neskôr sme si dali obed. Potom som uvážil, že na robotu je príliš teplo, a išli sme domov. Predo mnou sa motalo akési pomalé auto, tak som ho predbehol. Auto celkom šlapalo, aj keď motor bol viac úsporný ako výkonný. Rozmýšľal som, čo to Rudo hovoril o zrýchlení, ale potom som sa na to vykašlal. Také somariny ma dávno nezaujímajú. Keď jazdím, tak si obzerám krajinu, baby na chodníku, rozmýšľam nad životom, prečo som sa oženil, ako dopadnem a tak .... No a pri takýchto úvahách je mi údaj o zrýchlení úplne na figu. A okrem toho v mojom veku musím viac brzdiť ako zrýchlovať.
Odstavil som auto doma, otvoril dvere, aj kufor, a nechal som psov, nech skúšajú oni. Xenu to nezaujímalo, tak testovala len Stela. Opatrne chodila okolo auta, ovoniavala ho, a nazerala dovnútra. Skočila aj do kufra, zmestila sa tam pohodlne. Ale všimol som si, že auto má príliš vysokú naskakovaciu hranu. Aj dolu sa jej zle zoskakovalo. Ale možno to je tým, že Stela má pár kíl navyše. Aby som bol objektívny, sadol som si do kufra aj ja – a ledva som sa odtiaľ dostal. Tá hrana určite nie je v poriadku.
Ale je to zaujímavý vozík. Kamarát mi hovoril, že sa mu strašne páči. Kamoška písala, že by ho nechcela ani zadarmo. Mne sa pozdával. Hlavne ten display čo ukazoval rýchlosť. Nemusel som žmúriť na ručičku tachometra.
Ráno som ho vrátil. Bol som ho aj dotankovať, tak som nabral naftu za 3 €. Fakt úsporné auto! Keď som ho odovzdával, znova som sa cítil ako malý chlapec, ktorému berú hračku. Celkom mi bolo za Kaktusom smutno. Ale o hodinu na mňa z Facebooku vykukol inzerát, že si môžem objednať Nissana na skúšobnú jazdu. Hurá na to! Ale teraz si už dám pozor na počasie!
Z ničoho nič mi zavolali z Citroenu. Myslel som, že odo mňa znova potrebujú nejakú robotu – ale nie. Namiesto toho mi v rámci predvádzacej akcie chceli požičať auto.
Táto správa vo mne prebudila pocity malého chlapca, ktorý má dostať novú hračku. Hneď som začal rozmýšľať, aké auto by som si na ten jeden deň zobral. Schladili ma tým, že majú len pár modelov – ponúkli mi elegantnú rodinnú káru, ale tá sa mi zdala byť dosť nudná. Tak som si vybral netradičný Kaktus.
Len čo som opustil predajňu, naložil som Janku a Ruda, odviezli sme sa von z mesta, a Kaktusa si trocha obzreli. Rudo z hlavy chrlil technické informácie o aute. Našťastie dostal zo seba aj zmysluplnú otázku: vôjde do kufra statív ? Tesne ale vošiel.
Rudo vyčerpal zásobu technických údajov, tak sme ho vyložili, a išli som sa previezť len so ženou. Vonku začínala pekelná horúčava, v ten deň teplota dosiahla 37°C. Citroen mal teplomer, tak sme to vedeli celkom presne. Auto išlo ticho, keď som stlačil plyn - pridalo, a keď brzdu, tak brzdilo. SUPER! Zistil som, že autu sa nedajú vzadu otvoriť okná. Janka zistila, že dozadu sa zle nastupuje, lebo prah je vysoký. Ja som zistil, že spotreba je nízka. Spomenul som si, že Rudo tvrdil, že cena je vysoká. No čert aby sa v tom vyznal.
Cestou som Janku chytil za koleno. Ruku mi síce hneď odložila preč, ale Citroen má u mňa dobrý bod za to, že vodič dočiahne na koleno spolujazdkyne, čo v niektorých väčších autách už nejde. Takže ergonómia mi vyhovuje.
Pôvodne som mal v úmysle ísť s Jankou niekde do Trnavy, alebo do Nitry. Odparkovať auto, pozrieť čo je kde nové, dať si v centre mesta kávu, možno aj pivo a ísť domov. Aj by sme sa previezli, aj relaxovali. No ale prechádzajte sa po meste, keď vonku je 37 stupňov! Plány na prechádzku som zrušil, a nabrali sme kurz kancelária. Chvíľku sme pracovali, a neskôr sme si dali obed. Potom som uvážil, že na robotu je príliš teplo, a išli sme domov. Predo mnou sa motalo akési pomalé auto, tak som ho predbehol. Auto celkom šlapalo, aj keď motor bol viac úsporný ako výkonný. Rozmýšľal som, čo to Rudo hovoril o zrýchlení, ale potom som sa na to vykašlal. Také somariny ma dávno nezaujímajú. Keď jazdím, tak si obzerám krajinu, baby na chodníku, rozmýšľam nad životom, prečo som sa oženil, ako dopadnem a tak .... No a pri takýchto úvahách je mi údaj o zrýchlení úplne na figu. A okrem toho v mojom veku musím viac brzdiť ako zrýchlovať.
Odstavil som auto doma, otvoril dvere, aj kufor, a nechal som psov, nech skúšajú oni. Xenu to nezaujímalo, tak testovala len Stela. Opatrne chodila okolo auta, ovoniavala ho, a nazerala dovnútra. Skočila aj do kufra, zmestila sa tam pohodlne. Ale všimol som si, že auto má príliš vysokú naskakovaciu hranu. Aj dolu sa jej zle zoskakovalo. Ale možno to je tým, že Stela má pár kíl navyše. Aby som bol objektívny, sadol som si do kufra aj ja – a ledva som sa odtiaľ dostal. Tá hrana určite nie je v poriadku.
Ale je to zaujímavý vozík. Kamarát mi hovoril, že sa mu strašne páči. Kamoška písala, že by ho nechcela ani zadarmo. Mne sa pozdával. Hlavne ten display čo ukazoval rýchlosť. Nemusel som žmúriť na ručičku tachometra.
Ráno som ho vrátil. Bol som ho aj dotankovať, tak som nabral naftu za 3 €. Fakt úsporné auto! Keď som ho odovzdával, znova som sa cítil ako malý chlapec, ktorému berú hračku. Celkom mi bolo za Kaktusom smutno. Ale o hodinu na mňa z Facebooku vykukol inzerát, že si môžem objednať Nissana na skúšobnú jazdu. Hurá na to! Ale teraz si už dám pozor na počasie!
august 2015
