Nedeľa
Bola nedeľa ráno. Prebudil som sa tradične pred siedmou. Žena pochrapkávala na vzdialenom druhom konci postele, a všade bolo neskutočné ticho. Pozrel som von oknom, ako to vyzerá s počasím - bolo daždivo, odporne a škaredo. Ešte dobre že nemusím do práce. Aj keď - čo budem v takomto počasí robiť doma? Zoberiem ženu do kina? Alebo niekde do kúpeľov?
Pozeral som cez okno a rozmýšľal, čo s nedeľou. Hodil som na seba kabát, obul topánky, a vyšiel som von. Chcel som pozrieť čo robia psi. Ešte som sa ani nestihol rozhliadnuť, a skoro som sa na schodoch zosypal. Vonku nielenže pršalo - ale aj mrzlo, takže bola riadna poľadovica. Pes chcel pribehnúť ku mne, ale na tom ľade mu to nešlo - zaberal labami ako kocúr Tom v kreslenej rozprávke, a nevedel sa pohnúť z miesta .
Radšej som sa vrátil dnu, a spravil si čaj. Vzhľadom na vonkajšie okolnosti som sa rozhodol, že zostanem doma. Budem oddychovať. Napokon - je to aj Boží príkaz na nedeľu.
Napadlo ma, že Ten hore možno chce, aby som oddychoval v posteli pri manželke. Pod jej paplónom je určite tak teplo, že zabudnem na nečas vonku. Predstava živočíšneho tepla ktoré na mňa čaká, ma vyburcovala. Vybehol som hore schodmi do spálne. Lenže k živočíšnemu teplu som sa nedostal. Manželka dobre vie, ako sa teplo dokáže rýchlo stratiť, tak si ho chránila. Bola taká zabalená do paplóna, že sa mi ju napriek snahe nepodarilo rozbaliť. V polospánku sa bránila, frflala že jej bude zima, že mám studené ruky, a určite aj nohy.
Zápas s paplónom ma po chvíľke prestal baviť. Vyzeralo to tak, že Ten hore si môj oddych predstavuje inak. Šiel som do kúpeľne, že zo seba spravím človeka. Umyl som si zuby, a chcel som sa oholiť. S holením mám vždy obrovský problém, pretože moje dcéry sa holia tiež, a oveľa častejšie ako ja. Raz minú všetku penu, potom nemám žiletky. Teraz mi chýbal celý strojček. Holačka - tak ho nazývali keď mali tri roky, a tento výraz sa u nás udomácnil. Pozeral som na poličku, na druhú poličku, do sprchy - nikde nič. Vybehol som do hornej kúpeľne. Nikde nič, ale napokon som ho našiel, a uvidel som tam ešte jeden, čo sa mi stratil pred rokom !
Nedeľa pokračovala tým, že môj babinec sa zobudil. Manželka vôbec netušila, že Ten hore chce, aby som odpočíval. Vystriehla si ma v hale, a so slovami : "ty si tu včera pustil psov" mi strčila mi do ruky vysávač. Cestou do kuchyne mi oznámila, že treba povysávať aj obývačku a jedáleň.
S vysávačom mám pravidelný tréning, takže to nebol problém. Narábam s ním tak majstrovsky, že ním viem manželku uspokojiť. Zvlášť uspokojená je, keď odtiahnem sedačku, a povysávam pavučiny v hore v rohoch.
Nedeľa pokračovala nedeľným obedom. To zase manželka uspokojila mňa. Krásny vzťah - že?. Po obede som si dal pivo, lebo žena chcela, aby som mal pekný sobotný večer, tak mi ich pár kúpila. Chcel som si potom ľahnúť do postele a zdriemnuť si, ale nešlo to, lebo ani dcéry nemali pochopenie pre môj oddych. Dojedli, taniere nechali na stole, a kým som sa spamätal, boli preč. Ani ženy nebolo. Upratovanie riadu teda zostalo na mne. Ako som ho dával do umývačky, pozrel som von oknom. Prestalo mrholiť, dokonca sa mi zdalo, že sa oteplilo. Poľadovica sa stratila. Vyniesol som balík smetí, a zvítal sa so psami, ktorí ma v ten deň ani poriadne nevideli. Už normálne behali, ani sa nešmýkali. Dal som im čistú vodu, a keď som už bol vonku, zobral som lopatu, a pozbieral, čo mi tam za týždeň nechali. Cestou späť som zobral drevo do krbu, nech je večer nejaká romantika.
Bolo nedeľné popoludnie. Rozmýšľal som, že ako to myslel Ten hore s mojím odpočinkom, však som sa od rána nezastavil. Poobzeral som sa, kde je manželka. Spala na gauči. Všetko bolo jasné - Ten hore chcel, aby dnes odpočívala ona.
Zdá sa, že Boh je naozaj žena...
(2014)
