stedryden - príbehy z môjho života

www.mirkoslav.com
Prejsť na obsah
Štedré dopoludnie

Dnes je Štedrý deň, a ja riešim problém čo so smeťami. Bývam na kopčeku, a pred dvoma týždňami nám nevyniesli smeti. Bolo nasnežené, a veľké smetiarske auto sa k nám nedostalo. So susedmi sme skonštatovali, že keby chceli, tak sa dostanú. Ale nechceli. Však ani mne sa vždy nechce. Povedali sme si, že dva týždne akosi vydržíme. Ale po dvoch týždňoch - teda DNES - je situácia so smeťami kritická. Nesnežilo, ale je taká strašná poľadovica, že mi bolo jasné, že smeti znova nezoberú. A to je vážny problém.
Ráno som si privstal. Neviem prečo, nalial som si dva poháriky slivovice. Možno to bolo asi na oslavu Vianoc, možno na dezinfekciu, na očistenie vnútra, možno to bol nejaký alkoholický pud. A možno to bolo na posilnenie - aby sa mi ten smeťák ľahšie znášal dolu zmrznutým kopcom. Cesta to bola rukolomná, aj noholomná, ale podarilo sa. Zaparkoval som ho pri Zuzinom dome. Smetiari boli na dohľad, pri akomsi penzióne. Dlho tam boli, krčmár asi netriedil odpad. Ako som na nich čakal, všimol som si, že náš pán farár stojí na opačnej strane cesty, a máva na mňa. Chvíľku sme na seba pokrikovali cez cestu, až som prešiel na druhú stranu, a zavinšoval som mu. Debata pokračovala. Pán farár je mladý chlap, budovateľský typ, spoločenský, zábavný. Takého som tu ešte nestretol - s hriešnikom ako ja sa žiaden nebavil. Už dávnejšie sme boli spolu na pive, a teraz sa reč zvrtla na to, kedy sa znova stretneme : zajtra ? nie, nedá sa... pozajtra? ooo - asi nie ... v nedeľu? a to by sa dalo. A večer? ... a čo tak na obed?
Ani som nevedel ako, a pán farár bol pozvaný na nedeľný obed. Janke som to oznamoval nanajvýš opatrne, ale našťastie - jej láska ku mne je schopná prepáčiť mi aj takéto šokujúce prekvapenia.
Smetiari ma obišli, vraj to zoberú cestou späť.
Už som bol doma, keď volala Zuza. Smetiari brali smeti, a môžem si prísť pre prázdnu nádobu. Hodil som na seba starý kabát a šiel. Zuzanu som nemohol len tak obísť, tak som jej zakopal na okienko. Zuzka otvorila, a pozvala ma dnu. Pripadal som si ako v rozprávke spred sto rokmi. Vtedy chlapci potajomky klopali dievčinám na okienko. Ale ja nie som žiadny chlapec, som starý chlap, a Zuzana tiež nie je mladá dievčina.... Ale otvorila, pozvala ma dnu, naliala marhulovicu, hralo Slniečko, a zaspievali sme si "Božolééééé..."
No čo budem hovoriť - vynášanie smetí môže byť krásna zábavka...
Ledva som prišiel domov, už ma žena hnala k jej rodičom. A ja - v smetiarskom prešiváku, so šiestimi pohárikmi poctivej domoviny, som sa musel znova vydať na cestu. Ale u svokry je dobre. Len čo som prišiel, už sa pýtala, čo si dám, Od rána som okrem alkoholu nič nejedol, tak som si rozkázal cibulový chleba. Spravila mi ho na bravčovej masti. Bola to pochúťka, ktorú mi môžete závidieť. A k tomu dva poháriky poctivej domoviny ....
Je poludnie, a už teraz je Štedrý deň úžasný... a to bez darčekov, bez umývania okien, bez naháňačky po obchodných centrách ...
Stačí pár stretnutí s ľuďmi, ktorých máme radi ....
(na štedrý deň 2012)
Adresa : väčšinou bývam doma
Niekedy som preč. Alebo aj inde
1222438*517714
mirkoslav.com@gmail.com
prosím ťa, zavolaj mi: 0905 320 557
ak neberiem, zavolaj mi na číslo 158

Návrat na obsah